Loading...

Individuálne prejavy spoluzávislosti detí závislých rodičov od alkoholu

Bachelor Thesis 2011 116 Pages

Social Pedagogy / Social Work

Excerpt

OBSAH

ÚVOD

1 ALKOHOL A FENOMÉN ZÁVISLOSTI
1.1 Alkohol
1.2 Alkoholizmus ako choroba jednotlivca
1.3 Príčiny a faktory ovplyvňujúce konzumáciu alkoholu
1.4 Vývojové fázy a typy alkoholizmu

2 DÔSLEDKY ALKOHOLIZMU
2.1 Telesné a duševné poruchy spôsobené nadmerným pitím alkoholu
2.2 Sociálne dôsledky alkoholizmu
2.3 Alkoholizmus žien

3 ALKOHOLIZMUS V RODINE A SPOLUZÁVISLOSŤ
3.1 Rodina
3.2 Sociálne vzťahy
3.3 Alkoholizmus ako rodinná choroba - spoluzávislosť/ kodependencia
3.4 Charakteristiky a prejavy spoluzávislosti
3.5 Deti alkoholikov
3.6 Dospelé deti alkoholikov
3.7 Liečba kodependencie a uzdravenie
3.7.1 Formy, techniky a pravidlá liečby

4 PRIESKUM INDIVIDUÁLNYCH PREJAVOV SPOLUZÁVISLOSTI DETÍ ZÁVISLÝCH RODIČOV OD ALKOHOLU
4.1 Ciele a prieskumné otázky
4.2 Metódy prieskumu
4.3 Výber prieskumnej vzorky a jej charakteristika
4.4 Postup práce

5 VÝSLEDKY VÝSKUMU
5.1 V akej domácnosti vyrastali dospelé deti alkoholikov?
5.2 Čo prežívali dospelé deti alkoholikov do doby osamostatnenia?
5.3 Aké boli charakteristické prejavy správania dospelých detí alkoholikov do doby osamostatnenia?
5.4 Aký bol charakter sociálnych kontaktov dospelých detí alkoholikov v detstve a dospievaní?
5.5 Aké posolstvá si prinášajú deti alkoholikov do dospelosti?
5.6 Spoločné a diferencované prejavy spoluzávislosti detí alkoholikov
5.7 Grafické znázornenie selektívneho kódovania

6 DISKUSIA
6.1 Domácnosť, v ktorej vyrastá dieťa alkoholika
6.2 Prežívanie dospelých detí alkoholikov do doby osamostatnenia
6.3 Charakteristické prejavy správanie dospelých detí alkoholikov do doby osamostatnenia
6.4 Charakter sociálnych kontaktov detí alkoholika v detstve a dospievaní
6.5 Posolstvá, ktoré si prinášajú deti alkoholikov do dospelosti
6.6 Spoločné a diferencované prejavy spoluzávislosti detí alkoholikov a odporúčania ako im zabrániť.

ZÁVER

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

ZOZNAM PRÍLOH

ZOZNAM TABULIEK A GRAFOV

Tab. 1 Prehľad škôd spôsobených alkoholom iným ľuďom ako je sám pijan 16 -

Tab. 2 Domácnosť alkoholika

Tab. 3 Emócie detí alkoholikov

Tab. 4 Emócie detí alkoholikov

Tab. 5 Správanie detí alkoholikov

Tab. 6 Správanie detí alkoholikov

Tab. 7 Kľúčové postavy mimo domova

Tab. 8 Vzťah detí alkoholikov k rodine

Grafické znázornenie selektívneho kódovania

ÚVOD

V dnešnej dobe sa veľa hovorí a píše o drogách a závislostiach. Medzi najdostupnejšie a spoločensky uznávané drogy patrí alkohol. Sprevádza nás doslova na každom kroku a preto možnosť stať sa alkoholikom je veľká. Z príležitostného pitia sa stane pravidlo a človek sa ocitne v začarovanom kruhu alkoholizmu. Alkohol sa stáva pre závislého v istom okamihu najdôležitejšou a neodmysliteľnou súčasťou života. Nie len ten, kto užíva alkohol v nadmernom množstve, je obeťou tejto drogy. Sú to však tí, ktorí sú nútení žiť s alkoholikom. Ako sám alkoholik ju prijímajú za súčasť svojho života.

Najbližšie a najmilovanejšie osoby podobne ako závislí strácajú veľa, strácajú svoj vlastný život, zmysel života, svoju rodinu, priateľov, peniaze. Ich život, tak ako život alkoholika, sa výrazne zmení a postupne sa stávajú všetci členovia rodiny súčasťou zákernej choroby. Izolujú sa, snažia sa všetko vyriešiť bez pomoci iných a zamotávajú sa do dôsledkov choroby. Niektorí z nich sa sami stanú závislými alebo citovo narušenými. Ich hierarchia hodnôt sa mení a najdôležitejšie miesto zastáva ich blízky - závislý. Zabudnú sami na seba a svoj život nevedome darujú chorému. Najsmutnejšie je však na tom to, že závislý rodič a následne aj jeho partner prestanú napĺňať základné potreby dieťaťa, ktoré sú dôležité pre jeho zdravý telesný a psychický vývoj. Nedokážu mu dať ideálny domov, ktoré dieťa potrebuje a ktorý si zaslúži. Tým ohrozia a narušia jeho bezstarostné detstvo a ovplyvnia jeho budúcnosť. Práve deti sa stávajú najväčšími obeťami svojich vlastných rodičov. V detstve sa snažia s faktom, že rodič je alkoholik, vyrovnať a zmieriť, neskôr s ním bojovať. Je neuveriteľné, aká sila lásky je v blízkych závislého. Je neuveriteľné, koľko blízki závislého dokážu vydržať a koľko sú mu schopní odpustiť a koľko nových šancí sú mu ochotní dať. Stále veria, že to bude iné, aj keď z pohľadu iných je to už dávno stratené. Výchova a vzor rodičov v takejto rodine sa môže preniesť do výchovy a správania vo svojej vlastnej rodine a následky zostávajú až do konca života. Nehovoriac o tom, že deti alkoholikov sa stávajú čoraz častejšie sami alkoholikmi.

V bakalárskej práci chceme oboznámiť čitateľa s problematikou, že alkoholizmus nie je iba chorobou závislého, je chorobou celej rodiny a najväčšie obete prinášajú deti, ktoré celý život prenasleduje strach, vina a pomsta. Čitateľ má možnosť oboznámiť sa s charakteristickými prejavmi spoluzávislosti a nájsť v nich vlastné pocity, poprípade svojich známych, ktorým sa snažia pomôcť a následne vyhľadajú svojpomocné skupiny pre príbuzných a priateľov závislého pacienta Al-Anon, Dospelé Deti Alkoholikov (ďalej len DDA), poprípade iné rodinné terapie.

1 ALKOHOL A FENOMÉN ZÁVISLOSTI

Alkohol predstavuje jeden z hlavných zdravotných a spoločenských problémov v Spoločenstve. Máme najvyšší podiel nadmerných konzumentov alkoholu na svete, najvyššiu úroveň konzumácie alkoholu na obyvateľa a vysokú úroveň škôd spôsobených jeho konzumáciou. Spolupráca medzi členskými štátmi je preto z hľadiska výmeny informácií a poznatkov kľúčová. Od mimovládnych organizácií sa očakáva, že budú hrať významnú úlohu pri mobilizovaní a zapájaní verejnosti, ako aj pri zvyšovaní jej povedomia o tejto problematike. Výrobcovia alkoholických nápojov môžu prispieť k úsiliu o zníženie škodlivých účinkov alkoholu uplatňovaním svojho etického kódexu a zodpovedným konaním. V rámci medzinárodnej spolupráce (najmä s organizáciou SZO) sa plánuje vytvorenie systému epidemiologického dohľadu nad konzumáciou alkoholu a súvisiacich sociálnych, ekonomických a zdravotných ukazovateľov (Zdravie - EÚ, 2009).

Nemilosrdne odsudzujeme najmä ľudí chorobne závislých, ktorí hádam ako jediní nemajú žiaden okruh záujmov. Človek často uniká pred strachom z roly, ktorá mu pripadla v rodine, či inom prostredí. Tieto úniky majú rôznu formu. Odreagovaním je i šialená jazda autom, sexuálna promiskuita, no i tajná túžba robiť niečo, čo si človek sám zakazuje, alebo čo iní hodnotia ako slabosť, či čosi nedovolené - maškrtenie, krádeže, pažravosť, fajčenie, alkohol... K životu však patrí aj strach, stres, bolesť - majú v nej rovnaké miesto ako sny a túžby (Göhlert, Kühn, 2001).

Alkohol je neodmysliteľnou súčasťou našej kultúry. To je fakt, ktorý je nielen zahanbujúci, ale pre našu spoločnosť aj veľmi nevýhodný. Ekonomické, zdravotné a spoločenské problémy nie sú kompenzované po žiadnej stránke. Alkohol predstavuje závažný rizikový faktor pre všetky vekové kategórie. Je preto veľmi dôležité, aby nielen výrobcovia, ale celá verejnosť bojovala s týmto problémom.

1.1 Alkohol

„Alkohol určený na konzumáciu vzniká fermentáciou rastlinných cukrov kvasinkami“ (Višňovský, Valentík, 1989 s.65).

Alkohol je bezfarebná, priehľadná, viskózna, horľavá a horká tekutina, ktorá sa dá zmiešať s vodou v akomkoľvek pomere. Vrie pri teplote 78,4 stupňov Celzia (Göhlert, Kühn 2001).

„Názov alkohol pochádza z arabského slova al-ka-hal, čo znamená zvláštnu, jemnú látku. Je to číra bezfarebná tekutina bez zápachu a chuti...“ (Skála, 1977, s.15).

Alkohol patrí medzi látky s psychotropným účinkom (t.j. s účinkom na ľudskú psychiku).

Má širokospektrálne účinky od tíšenia bolesti cez zmeny nálad až po uspávacie účinky. Má tiež veľké účinky na schopnosť spoločenského uplatnenia a riešení spoločenských situácií (Heleer, Pecinovská a kol., 1996).

Alkohol je na Slovensku drogou č. 1. Zneužívanie tejto drogy sa rozširuje aj medzi mladistvými. Má stredné riziko závislosti. Pri jeho pravidelnej konzumácii okrem poškodenia orgánov sú častými následkami sociálne problémy, citová izolovanosť, zmeny nálad, depresie (Schneiderová, Erb 2003).

Alkohol je látka, ktorá na pohľad vyzerá veľmi neškodne a dokonca chutne. Jej účinky však pri pravidelnej konzumácii môžu znamenať poškodenie orgánov a dôležitých funkcií. Okrem poškodenia organizmu pijúceho, spôsobuje množstvo problémov, ktoré nepociťuje len pijúci, ale všetci jeho blízki a celá spoločnosť.

1.2 Alkoholizmus ako choroba jednotlivca

Alkoholizmus je Svetovou zdravotníckou organizáciou /SZO/ v Ženeve vyhlásený ako choroba. Podľa SZO je alkoholik človek, ktorého závislosť od alkoholu dosiahla taký stupeň, že mu to spôsobuje zreteľné poruchy na telesnom a duševnom zdraví a ujmu v spoločenských vzťahoch. Preto by sa mali alkoholici liečiť, aj keď to nie je jednoduché. Na závislosť totiž neexistuje očkovacia látka, ako na niektoré infekčné choroby (Prevencia drogových závislostí..., 2010).

Alkoholizmus je všeobecne uznávaný ako choroba a na jeho liečbe sa podieľajú aj zdravotné poisťovne (Göhlert, Kühn, 2001).

„Aj keď nebudeme z alkoholikov robiť nezodpovedných ľudí, závislosť od alkoholu musíme chápať ako chorobný stav... Postupne, ako alkohol ovláda celý život alkoholika, je sloboda jeho rozhodovania stále obmedzenejšia a práve v tom zmysle sa alkoholizmus stáva chorobou, i keď predtým ho bolo možné nazvať slabosťou alebo neresťou. Pojem alkoholizmu ako choroby... uľahčuje často neúnosnú situáciu tým, ktorí sa rozhodnú prijať rolu pacienta, táto však nezbavuje zodpovednosti a zaväzuje k spolupráci“ Skála (1977, 1985, In Bútora, 1989, s.122).

Alkoholizmus je chronická, progresívna, život ohrozujúca choroba, na ktorú doteraz nebol nájdený účinný liek. Vážne ohrozuje telesné, duševné, emocionálne a duchovné zdravie a pohodu jedinca a jeho schopnosť robiť slobodné rozhodnutia. Táto choroba môže byť stabilizovaná a liečená, no abstinencia je iba prvým krokom k triezvosti (Bubák, 2010).

Podľa štúdie Skálu z roku 1982: „Osoba je závislá od alkoholu, ak jej abúzus spravidla už nutkavého charakteru spôsobuje zreteľné oslabenie na duševnom a telesnom zdraví, v spoločenských vzťahoch, v spoločenskej činnosti alebo funkcii alebo ide o predzvesť uvedeného vývoja a uvedených dôsledkov“ (Bútora,1989, s.131).

Alkoholikom je ten, kto nadmerne užíva alkoholické nápoje a stáva sa jeho pravidelným, alebo občasným užívaním závislý. Pitie alkoholických nápojov vychádza z telesnej potreby konzumenta. Rozhodujúcim motívom nie je napr. smäd alebo priatelia, ale nutnosť získať pre svoje telo dávku alkoholu (Hosek, 1998).

„Alkoholici sú ľudia s chorobou, ktorú možno lekársky určiť a liečiť. Sú závislí od alkoholu a nie sú schopní sa ho dobrovoľne vzdať“ (Višňovský - Valentík, 1989 s.64). Alkoholizmus nie je len telesná choroba, alkoholizmus mení celého človeka, tiež jeho spôsob myslenia a cítenia. Alkoholik klame celé roky, zvyčajne až do svojej smrti, že je závislým. Klame ostatných a sebe nahovára rôzne dôvody, prečo musí piť. Všetkým a sebe samému stále niečo hrá, aby nevidel, že je závislým človekom (Lambrou, 2010). Alkoholizmus podľa názoru odborníkov naozaj môžeme nazvať chorobou, aj keď si myslím, že je neporovnateľná s inými chorobami. Jej príčiny vzniku sú síce vysvetliteľné, ale podľa môjho názoru neospravedlniteľné. Aká je to vlastne choroba? Kde je hranica medzi primeraným pitím a začiatkom závislosti? Keby sme túto hranicu poznali, pravdepodobne by alkoholizmus vôbec nevznikol. Preto si myslím, že najdôležitejšie je, aby každý človek poznal dôsledky pitia alkoholu a výrazne jeho konzumáciu obmedzil.

1.3 Príčiny a faktory ovplyvňujúce konzumáciu alkoholu

Okolnosti ktoré bránia, alebo naopak podporujú závislosť nám pomôžu predovšetkým pri prevencii. Najdôležitejšie faktory:

1. rodina - bežné užívanie alkoholu v domácnostiach vplýva na kladný postoj detí ku konzumácii alkoholu. Príklad rodičov vyvoláva v deťoch túžbu napodobniť ich.
2. kamaráti - vplyv partie je hlavný faktor. V snahe získať uznanie adolescent vyhovie svojim kamarátom a ľahko podľahne droge.
3. spoločenské a kultúrne prostredie - prístup spoločnosti k droge ovplyvňuje ich spotrebu. S užívaním drog sa častejšie stretneme vo veľkých mestách ako na vidieku.
4. osobnosť človeka - veľmi dôležitý je osobný postoj každého jedinca. Túžba po plnohodnotnom živote a dosiahnutí vytýčených cieľov podnecuje k činorodosti a je najlepšou ochranou pred užívaním drog.
5. dedičné dispozície - veľa štúdií o dvojčatách a ich rodinách ukázalo, že niektorí ľudia majú väčšie genetické predpoklady ako iní (Melgosa, 2001).

K základným faktorom závislosti je s veľkou pravdepodobnosťou genetika. Výrazným faktorom sa ukazujú aj biochemické zvláštnosti organizmu. Potom sú to: osobnostná štruktúra postihnutého, prostredie a tolerantné postoje spoločnosti, droga a jej dostupnosť, podnet - štartér, vznik a opakované situácie, v ktorých sa podarilo dosiahnuť účinok a uspokojenie pomocou návykovej látky a neprítomnosť iných dostupných alternatív pre riešenie situácie s uspokojivým výsledkom. (Heller, Pecinovská a kol.1996)

Alkoholizmus sa v rodinách alkoholikov vyskytuje oveľa častejšie, ako v rodinách rodičov žijúcich striedmo. To pravdaže nemožno pokladať za dôkaz tvrdenia, že alkoholizmus je dedičný (Turček K., Turček M. 1982).

Settertobulte, Jensen, Hurrelmann, (2001) doplňujú príčiny a dôvody užívania alkoholu, ktoré sa nachádzajú kdesi v rámci spolupôsobenia rôznych genetických, psychických, sociálnych faktorov, ako aj faktorov životného štýlu. Príčinou môže byť aj:

1. spoločenská vrstva - konzumácia alkoholu súvisí so sociálnou vrstvou. Fakt sociálneho znevýhodnenia je „spúšťač“ pre vzrastajúcu konzumáciu alkoholu.
2. škola - školské nedostatky, negatívne postoje voči škole, sociálna atmosféra v škole je príčinou konzumácie alkoholu u detí.
3. dostupnosť, reklama a právne obmedzenia - národné a lokálne právne úpravy vplývajú na konzumáciu alkoholu. Prísnejšie zákony menia sociálne normy a toleranciu spoločnosti voči konzumácii alkoholu.

Existuje množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú konzumáciu alkoholu. Ak by však existovali prísnejšie zákony a dostupnosť alkoholu by sa znížila na minimum, ostatné faktory by sa z časti eliminovali. Všetky socializačné činitele, najmä rodina, škola, formálne alebo neformálne organizácie by mali výrazne ovplyvniť konzumáciu a postoj k alkoholu a k iným drogám. V súčasnosti však nie je možné, aby sa alkohol úplne stratil zo spoločnosti. Pre deti i dospelých sa stal cestou, zábavou a liekom. Stal sa jedným z prostriedkov, ako zabudnúť, alebo ako vyriešiť nepriaznivú situáciu.

1.4 Vývojové fázy a typy alkoholizmu

Za zakladateľa klasifikácie alkoholizmu sa pokladá E.M. Jellinek (1952). Popísal vývojové fázy alkoholizmu:

Prváfáza - iniciálna - predalkoholická- symptomatická- pitie slúži na „vyriešenie“

problémov. Pacient sa navonok nelíši od svojho okolia a spoločenských noriem. Druháfáza - prodromálna - varovná- na vyvolanie príjemného pocitu je nutná vyššia hladina alkoholu v krvi. Nastávajú okienka - palimpsesty - nepamätá si priebeh intoxikácie. Začína rásť pocit viny.

Tretia fáza - kruciálna - rozhodujúca - pacient znesie vysoké dávky alkoholu. Dochádza k javu, ktorý nazývame zmena kontroly v pití. Alkohol sa stal súčasťou metabolizmu. Mení sa jeho osobnosť, prestáva zvládať povinnosti.

Štvrtáfáza - chronická- terminálna (konečná) - nepríjemný stav po vytriezvení, lieči sa ďalšou dávkou drogy - tzv. ranné dúšky. Pacient sa opije menšou dávkou drogy. Nastupuje degradácia osobnosti, celkový úpadok. (Heller, Pecinovská a kol.1996) Ďalej rozlíšil typy alkoholizmu:

Alfa - abúzus pre uľahčenie vnútorných konfliktov, nedochádza ku strate kontroly nad pitím a nie je rozvinutá závislosť;

Beta - príležitostný, ale pravidelný abúzus, na ktorého vzniku sa rozhodujúcou mierou podieľajú sociokultúrne okolnosti (rôzne pijanské zvyklosti, víkend). Nie je vytvorená psychická, ani telesná závislosť;

Gama - už závislosť od alkoholu s typickou poruchou kontroly. Jedinec po prekročení určitej hladiny alkoholu v krvi obvykle pokračuje v pití až do intoxikácie. Tento typ progreduje a vedie k závažným dôsledkom a škodám telesným, psychickým, sociálnym a ekonomickým;

Delta - ide o dlhodobý, chronický konzum alkoholických nápojov skôr formou sub- intoxikácie než intoxikácie. Ide o „návykových pijanov“, ktorí nemôžu byť ani niekoľko dní bez alkoholu, inak sa rozvinú abstinenčné príznaky. Telesná závislosť je silne rozvinutá;

Epsilon - periodický abúzus, často s niekoľkodenným aj týždne trvajúcim dramatickým priebehom, zvaným „ťahy“. Tieto osoby sa nazývajú aj „ kvartálni pijani“ (Turček, 2007). Alkoholizmus má niekoľko fáz a typov, ktoré vedia rozlíšiť len odborníci. Samotný pijúci však hranice nerozlišuje. Začína sa snahou vyriešiť problém, no končí sa problémom omnoho väčším. Človek sa stáva obeťou drogy, ktorá zmení nielen jeho život, ale často aj život jeho rodiny.

2 DÔSLEDKY ALKOHOLIZMU

„Okrem toho, že alkohol je droga vyvolávajúca závislosť a existuje asi 60 typov chorôb a zdravotných poškodení, na ktorých sa podieľa, spôsobuje alkohol rozsiahle sociálne, duševné a emočné škody vrátane kriminality a násilia v rodinách, čo stojí Európsku úniu 124 miliárd Euro v priamych nákladoch ročne“ (Anderson, 2005, s. 10). „Alkoholizmus spôsobuje celkový rozklad zdravotného stavu a prevažne zasahuje vyššie zložky osobnosti, najmä city, morálku a pracovnú výkonnosť“ Sikorskij (In Uglov, 1988 s.30).

Choroby, zdravotné poškodenia a škody emočné a sociálne sú veľmi rozsiahle. Dajú sa však vyčísliť len približne. Duševné, ale najmä emočné škody, sa vyčísliť nedajú. Tie majú cenu oveľa vyššiu.

2.1 Telesné a duševné poruchy spôsobené nadmerným pitím alkoholu

Funkčné a orgánové poškodenia súvisiace s alkoholom závisia najmä od množstva požitého alkoholu a dĺžky jeho požívania. Citlivosť jednotlivých tkanív a orgánov je odlišná a preto je veľmi ťažké stanoviť hranicu medzi škodlivou a relatívne neškodnou dávkou. Nadmerné používanie alkoholu spôsobuje telesné poruchy, akými sú infekčné ochorenia, vznik zhubných nádorov, choroby žliaz s vnútornou sekréciou, vznik diabetu - cukrovky, poruchy výživy a premeny látok, poruchy metabolizmu, choroby krvi a krvotvorných orgánov, nervové choroby, poruchy krátkodobej a dlhodobej pamäti, poruchy koordinácie, vnímania a myslenia (Skála, 1987).

„Chronický abúzus alkoholu skracuje predpokladanú dĺžku života o 10 až 12 rokov, týka sa 9 až 12 % mužov a 13 až 15 % žien. Príčiny smrti alkoholikov: priama príčina smrti (akútna otrava alkoholom), typické fatálne následky chorôb (hepatálne, pankreatické, kardinálne choroby), časté fatálne dôsledky (TBC, mozgové komplikácie), tragické nehody, úrazy, samovraždy“ (Nejdlová, 2005, s.10).

Alkoholické psychózy - duševné poruchy:

Delirium tremens - najčastejšia alkoholická psychóza. K príznakom patria úzkostné stavy, nespavosť, nepokoj, podráždenosť, triaška, nočné potenie, nechutenstvo, vyčerpanosť, zrakové a sluchové halucinácie - vidiny ľudských postáv a zvierat, strata orientácie v čase a v priestore. Delírium trvá 2-5 dní.

Alkoholická halucinóza - typická sluchovými halucináciami, pocitom prenasledovania.

Túto psychózu sprevádzajú bludy prenasledovania, nevery a žiarlivosti, porucha myslenia.

Paranoický vývoj môžeme vysvetliť ako obranný postoj voči životným situáciám a rozporom, do ktorých sa dostal človek vďaka alkoholu. Opakované sklamania, nedorozumenia, manželské hádky a pocity viny a narušenie sexuálneho života sa podieľajú na prehlbovaní paranoje.

Korsakovápsychóza - typickým príznakom je porucha krátkodobej pamäti. Častý výskyt u žien. Spôsobujú ju najmä destiláty.

Alkoholickádemencia - znamená úbytok všetkých duševných schopností (Heller, Pecinovská a kol.1996).

„Medzi psychologické dimenzie alkoholizmu patria poruchy nálad, depresia, úzkosť, hostilita, sebaľútosť, precitlivenosť, nízka frustračná tolerancia, dráždivosť, zlosť, necitlivosť voči iným, agresivita, nenávisť, impulzivita, nedostatok sebaúcty, problém s vlastnou identitou a sebaporozumením. K spirituálnym dimenziám alkoholizmu zaraďujeme redukciu až stratu záujmov, duchovné spustnutie, vnútorná prázdnota, strata zmyslu života, odcudzenie a izoláciu“ (Nejdlová, 2005, s.11).

Závislosť, respektíve štádium závislosti spôsobuje horšie výsledky v škole a v zamestnaní, a prekračovanie noriem, zmeny osobnosti a abstinenčné symptómy. Zároveň znamená nedostatok pracovnej motivácie, pokles materiálnej úrovne, bezdomovský spôsob života, opustenosť a celkové spustnutie, ťažké telesné ochorenia a napokon aj duševný úpadok (Göhlert, Kühn, 2001).

Nadmerné pitie alkoholu prináša trápenie telu i duši. Človek si neuvedomuje, že alkohol má aj účinky, ktoré nekončia vytriezvením. Tie však samotný pijúci necíti a často ho ani nezaujímajú. Stráca úctu k svojmu telu, k sebe samému. Podľa názoru mnohých autorov a aj podľa nás, sa alkohol stáva v istom okamihu jediným zmyslom jeho života.

2.2 Sociálne dôsledky alkoholizmu

„Medzi sociálne dôsledky spôsobené alkoholizmom patria: narušené spoločenské vzťahy, rozbité manželstvá, rozvodovosť (alkohol je na 3. mieste v príčinách rozvodovosti u nás), strata zodpovednosti, strata postavenia a autority v rodine, strata zamestnania (jedna tretina hospitalizovaných alkoholikov je nezamestnaná), strata spoločenského postavenia, finančné problémy, rozpory so zákonom - kriminalita. Alkohol je vážny kriminogénny faktor. Tretina trestných činov je spáchaná pod vplyvom alkoholu. Medzi najčastejšie trestné činy patria skutky vykonané agresívne a násilnícky (výtržníctvo, znásilnenia, ublíženia na zdraví, vraždy, lúpeže a krádeže). V roku 2004 bolo takmer 5 % dopravných nehôd spôsobených vodičmi pod vplyvom alkoholu. Ekonomické straty sa nedajú presne vyčísliť, lebo na Slovensku nemáme kompletnú štúdiu ekonomických strát týkajúcich sa užívania a zneužívania alkoholu. Delíme ich na dve skupiny:

1. kvantifikovateľné straty: práceneschopnosť, liečba, rehabilitácia, invalidita, absencie v práci, predčasná smrť, sociálna podpora nezamestnaných a ich rodín, úrazy, kriminalita, právne a administratívne náklady,

2. nekvantifikovateľné nemateriálne straty: ľudské utrpenie rodín, detí, zdravotné poškodenia detí, zneužívanie detí, týranie v rodinách, morálne straty“ (Nejdlová, 2005, s.11).

„Riziko najčastejšie sa vyskytujúcich negatívnych spoločenských dôsledkov alkoholu - ako bitky, škody pre rodinu, manželstvo, prácu, štúdium, priateľstvo a spoločenský život - sa zvyšujú úmerne k množstvu vypitého alkoholu“ (Anderson, 2005, s. 23).

Tabuľka 1 Prehľad škôd spôsobených alkoholom iným ľuďom ako je sám pijan

Abbildung in dieser Leseprobe nicht enthalten

Zdroj: Anderson, 2005

Pacienti, ktorí majú problém so závislosťou od alkoholu, majú problémy zdravotné, ťažkosti v rodine a v zamestnaní, dostávajú sa do konfliktu so zákonom. Niekedy im hrozí rozvod, rozviazanie pracovného pomeru, odobratie vodičského preukazu (Skála, 1988). Alkoholizmus jedinca možno považovať za celospoločenský problém. Žiadny jedinec nemá právo rozhodovať o životoch ostatných ľudí, alebo o ich majetku. Závislí od alkoholu to však robia. Spôsobujú straty životov a neuveriteľné škody. Ohrozujú cestnú premávku, znižujú produktivitu práce a čoraz častejšie sú zodpovední za kriminalitu. Poškodzujú nielen seba, ale nás všetkých.

2.3 Alkoholizmus žien

Mihailová zdôrazňuje, že pre potomstvo je oveľa väčším rizikom alkoholizmus žien, ako alkoholizmus mužov. Poškodenia vznikajú už počas vnútromaternicového vývoja. Alkoholizmus žien máva za následok neplodnosť, perinatálnu úmrtnosť, telesnú a duševnú zaostalosť detí (Turček K., Turček M. 1982).

Prípad ženy alkoholičky je javom stále veľmi zriedkavým, aj keď bol v posledných rokoch zaznamenaný rast ženskej alkoholovej závislosti. Prevažná časť závislých žien drží svoj vzťah k alkoholu v anonymite. Ak žena prepadne alkoholu a je matkou, sú následky pre rodinu katastrofálne (Hosek, 1998).

Alkoholizmus nie je len mužská záležitosť, stále viac a viac žien siaha po fľaši. Podľa štatistík na dvoch alkoholikov - mužov, pripadá jedna žena - alkoholička. Kým pitie mužov je spoločensky uznávané, pitie žien v našej spoločnosti nie je vôbec tolerované - to je dôvod, prečo ženy závislosť skrývajú. Sú typickými pijanmi - pijú doma samé a tajne (Frauen und Alkohol, 2010).

Ženy alkoholičky sa oveľa viac snažia svoj návyk / závislosť tajiť a tutlať. Pijú veľmi často v súkromí svojho obydlia. Vyplýva to z toho, že ženské pitie je v spoločnosti oveľa menej tolerované a na ženu pijúcu alkohol sa inak pozerá ako na mužov. Prvým príznakom je zanedbávanie pôvodne dobre udržovaného zovňajšku (oblečenie, líčenie), zanedbávanie bytu (neporiadok), nezvládanie výchovy potomkov (strata materského cítenia). Nenecháva manžela ani svoje deti upratovať, aby nenašli skrytý alkohol v domácnosti (Alkoholizmus - ženy a alkohol, 2009).

Abúzus žien sa začína neskoršie, ale škody sa dostavujú rýchlejšie ako u mužov. Je viac rozvrátených rodín žien alkoholičiek ako rodín mužov alkoholikov. Lieči sa viac rozvedených žien, ako mužov. Vznik závislosti u žien viac ovplyvňuje sexualita a nespokojnosť s rolou ženy v rodine (Kvapilík, Svobodová a kol., 1985). Postavenie žien v súčasnej dobe sa výrazne mení, žena je emancipovanejšia. Žena je teda vystavená rovnakým náporom a životným ťažkostiam ako muži. Spoločenská dostupnosť alkoholu umožňuje, že sa stretávame s profesionálnym pozadím alkoholizovania aj u žien. Napríklad personál pohostinstiev a príbuzných služieb. Napriek tomu menej príležitostí a prísnejšie morálne kritéria, ktoré platia pre ženu, umožňujú chápať alkoholizmus žien prevažne ako psychiatrický problém, kým alkoholizmus mužov je sociokultúrny jav (Kunda a kol., 1988).

Pitie alkoholu u mužov je viac tolerované spoločnosťou, ako pitie žien. Vidieť opitého muža je pre veľa ľudí častým javom. A málo z nás sa nad ním zamýšľa. Opitá žena je však niečo, čo sa vymyká z priemernosti. Súhlasíme s názormi autorov, že žena a matka alkoholička predstavuje väčší problém pre rodinu, ako muž. Muž pravdepodobne nemôže deťom nikdy nahradiť matku. Práve strata matky, aj týmto spôsobom, môže znamenať pre dieťa obrovské a nenahraditeľné škody v jeho vývoji. Nehovoriac o tom, že môže spôsobiť škody ešte pred jeho narodením.

3 ALKOHOLIZMUS V RODINE A SPOLUZÁVISLOSŤ

„Dnes už klasický, bohužiaľ však stále aktuálny a dokonca stále výraznejší, je vplyv alkoholu na charakter rodinného prostredia, obzvlášť takého v ktorom vyrastajú deti“ (Šedivý, Válková, 1988, s.100).

Alkoholizmus v rodine je na celom svete spájaný najmä s problémami zdravotnými, dôležitejšie problémy sú však problémy sociálne a ekonomické (Heller, Pecinovská a kol.1996).

Zdravotné problémy sú iba kvapkou v mori v súvislosti s ostatnými problémami, ktoré alkoholizmus spôsobuje. Súhlasíme s autormi, že sociálne, ekonomické, ale najmä rodinné problémy sú oveľa závažnejšie.

3.1 Rodina

Rodina je základnou sociálnou skupinou, kde sa dieťa dostáva do sociálnych vzťahov, a v rámci ktorej sa stáva sociálnou bytosťou. Rodina vytvára sociálny základ - kapitál. Buduje dôveru a učí vytvárať vzťahy, vďaka ktorým jednotlivci môžu navzájom spolupracovať. Rodina je prvým miestom, kde sa dieťa spoločensky začleňuje, je prvým prostredím, ktoré ho učí začleňovať sa do spoločenských vzťahov. Rodina je dôležitým článkom medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Je prostredím na výchovu detí, na citový, telesný, rozumový a mravný vývin detí. Dieťa vychovávame vlastným príkladom - svojím správaním, gestami, starostlivosťou, ale i vlastnými nedostatkami. Každá chyba vo výchove máva určité následky (Pavelová, 2006).

„Najlepšie a najbezpečnejšie miesto pre zdravý vývin dieťaťa je rodina. Dôležitosť rodiny ako základnej bunky spoločnosti je nespochybniteľná. Ak rodina nenapĺňa potreby dieťaťa, ak ohrozuje jeho zdravý fyzický, sociálny a psychický vývin, treba pomôcť rodine upraviť správanie a odstrániť ohrozujúce faktory“ (Koóšová, 2010, s.4).

Domov by mal byť pre dieťa všetkým, mal by byť miestom, na ktoré každý spomína s láskou a úsmevom a na ktoré sa s radosťou vracia. Bohužiaľ nie všetci chcú spomínať na svoj domov. Nechcú sa vracať v myšlienkach na miesta, ktoré im spôsobovalo toľko utrpenia a strachu. Chcú žiť svoj život, chcú byť obklopení priateľmi a žiť bez hanby (Geringerová - Woititzová , 1997).

Rodina a domov má znamenať pocit istoty a bezpečia. Rodina a domov by mali byť pre dieťa všetkým. Láska matky a otca by mali byť základom ich života, odrazovým mostíkom a motiváciou ich vlastného života. Osobnosť dieťaťa sa vyvíja a formuje cez učenie sa a napodobňovanie vlastných rodičov, bez toho, aby si to deti, alebo rodičia uvedomovali. Ak sú chyby rodičov prílišveľké, vývin dieťaťa je ohrozený. Je preto dôležité, aby rodičia vychovávali svoje deti tak, aby deti boli schopné rásť vo všetkých smeroch.

3.2 Sociálne vzťahy

Sociálne kontakty nám pomáhajú využiť sociálnu oporu, prijať seba samého tým, že naše problémy a emócie zdieľa niekto blízky. Pre zvládanie stresujúcich momentov hrajú veľkú rolu medziľudské vzťahy. To, na koho sa môžeme obrátiť s problémami, výrazne ovplyvňuje kvalitu nášho života (Štětovská, 2003).

S narastajúcim vekom sa zvyšuje potreba združovať sa s mladými ľuďmi, približne rovnakého veku, ktorá sa prejavuje utváraním priateľských vzťahov, túžbou po účasti na spoločenskom živote, mimo rámec rodiny a záujmom o spoločnosť vrstovníkov rovnakého, alebo opačného pohlavia. Táto spoločnosť umožňuje svojim členom do značnej miery pociťovať osobnú nezávislosť od dospelých ľudí, predovšetkým od rodičov, a zároveň im dáva pocit opory a ochrany (Taxová, 1987).

Nemožno spochybniť názor, že rodina je základom pre dieťa. Druhým predpokladom pre zdravý vývin dieťaťa a dospelého človeka sú dobré medziľudské vzťahy. Je dôležité pre človeka, najmä v krízových situáciách, mať niekoho o koho sa môžeme oprieť a niekoho, kto nám rozumie, viac ako vlastní rodičia. Každý z nás potrebuje niekoho, komu by rozumel a kto by rozumel jemu, niekoho kto by ho pochopil a pomohol mu v akejkoľvek situácii. Myslím si, že ľudia, ktorí nemajú priateľov, musia byť veľmi nešťastní. Prečo teda existujú ľudia, ktorí ich nemajú?

3.3 Alkoholizmus ako rodinná choroba - spoluzávislosť/ kodependencia

„Ak napríklad niektorý člen rodiny začne z akýchkoľvek dôvodov užívať alkohol, neskôr ho zneužívať, prejde do návykového pitia a potom do závislosti, vzniká chorá rodina s členom závislým od alkoholu. Naše chápanie rodiny vychádza z toho, že jedinec v nej nemá svoju psychiku a jej kladné a záporné prejavy len pre seba, ale aj pre svojich najbližších. Rodina ako celok je teda vystavená skúške, ako si dokáže poradiť s prejavmi zdravého i chorého člena, ako zvláda radosť i smútok, úzkosť a uvoľnenosť, empatické prejavy a agresivitu“ (Kredátus, 2004, s.7).

„Závislosť jedného člena rodiny od alkoholu, či inej drogy sa výrazne dotýka i ostatných členov rodiny. Postupne ochorie celá rodina. Spolužitie s jedincom závislým od alkoholu prináša do systému rodiny a jeho funkcií veľa negatívnych javov. Konanie pod vplyvom alkoholu znemožňuje normálnu, prirodzenú komunikáciu intoxikovaného jedinca s ostanými členmi domácnosti, nedovoľuje mu pružné a tvorivé rozhodovanie“ (Heller, Pecinovská , 1996. s. 77).

„Z relatívne usporiadanej rodiny sa môže pod vplyvom vývojových a tranzitórnych kríz a situácií vyžadujúcich si riešenie, ktoré prevyšuje bežne použiteľné stratégie riešenia, vyvinúť rodina poruchová, rodina ako klient alebo ako pacient, pretože jednotkou choroby je rodina“ Kredátus (1989, In Kredátus, 2004, s.7).

Štádiá prechodu rodiny ako systému k rodine ako pacientovi (klientovi):

Iniciálne štádium - partner nepripúšťa, že sa niečo deje, situáciu ospravedlňuje a vyčíta pitie, pijúci sľubuje, vyčítajúci sa krátkodobo uspokojí, bludný kruh výčitiek a sľubov, deti postrehnú rozpory a hádky, rodina (manželský partner) navonok nepripúšťa ťažkosti. Prodromálne (varovné) štádium - rodinná atmosféra je nasýtená napätím a obavami, vyhrážky, prosby - taktizovanie, naďalej kamuflovanie: zdanie stability v rodine, život v očakávaní - strach, somatické ťažkosti členov, začiatok izolácie jedinca.

Kruciálne (kritické) štádium - psychická a somatická závislosť a alkoholická žiarlivosť, narušený chod domácnosti a zlé finančné zabezpečenie, nepijúci partner preberá na seba úlohy, rolu záchrancu, rodina je v debakli až kalamite, dieťa sa hanbí, možný vývin do neurotickej depresie, rodina potrebuje odbornú pomoc, je patologickou, je pacientom. Terminálne (konečné) štádium - rodina je v rozklade, vyčerpaná, spoločnosťou izolovaná a sociálne oslabená, rozpad systému rol, rozpad rodiny ako systému, návrh na rozvod, deti v evidencii sociálnych kurátorov, psychologických či psychiatrických služieb, závislý člen vylúčený z rodinného života (Kredátus, 2004).

„Podľa Whitfielda je kodependencia multidimenzionálny stav (fyzický, mentálny, emocionálny a duchovný), ktorý sa prejavuje pri akomkoľvek utrpení alebo disfunkcii, ktorá je spájaná alebo vzniká zameriavaním sa na potreby a správanie druhých. Je najbežnejšou formou závislosti, ktorou ľudia trpia. Je zapríčinená naším zameriavaním sa mimo seba do tej miery, že strácame kontakt so svojím vnútrom“ (Laskovská, 2007 s.163). Kodependencia je zvláštna forma nesamostatnosti: človek svoju hodnotu odvodzuje od toho, nakoľko sa mu darí napĺňať očakávania iných a „zachraňovať svet.“ Jednou podmienkou pre vznik kodependencie je život so závislým človekom (alkoholikom, narkomanom, gamblerom), inou je vyrastanie v rodine, kde funguje systém nepísaných, tichých pravidiel, ktoré nepripúšťajú diskusiu o problémoch. Nesmie sa otvorene prejavovať emócia, nie je možné priamo a otvorene komunikovať, kladú sa nerealistické očakávania (nesmiešbyť ľudský, zraniteľný, omylný, sebecký, dôverčivý,

nesmiešsi užívať a pod.). Kodependencia mení nášpocit sebahodnoty - znižuje

sebahodnotu k nule (Keď nie sme zakotvení sami v sebe..., 2008).

Kodependencia je:

Naučenáa získaná - rozvíja sa nevedome a nedobrovoľne. Vo svojej primárnej podobe sa začína vďaka zlému zaobchádzaniu zraniteľného dieťaťa, zo strany pôvodnej rodiny a neskôr zo strany jeho kultúry a spoločnosti.

Vývojová - pokiaľ naďalej pokračuje zlé zaobchádzanie, alebo abúzus, alebo oboje, normálny ľudsky vývoj a rast je blokovaný. Napr. schopnosti nadviazať kontakt, dôverovať, milovať, cítiť, myslieť, spolupracovať, vytvárať zručnosti, hodnoty a rásť. Zameranánavonok - kodependenti sa zameriavajú mimo seba natoľko, že popierajú svoj vnútorný život a tým zbytočne trpia. Toto utrpenie potom často vedie k disfunkcii. Poruchou zo straty sebevlády - kodependenciou sa stráca vlastná identita. Ak človek nevie ako zvládnuť bolesť, ktorá vzniká zo zraňovania, potom je jeho pravé Ja poškodené. Deformáciou zo straty hraníc - kodependencia sa nemôže rozvinúť bez narušenia osobných hraníc.

Poruchou emócií - u kodependecie stráca človek kontakt so svojimi emóciami.

Prejavuje sa nízkym sebahodnotením - pocitom prázdnoty, hanbou, strachom, zlosťou, smútkom, strnulosťou. Vytvára ťažkosti vo vzťahoch k sebe samému a k druhým (Laskovská, 2007 s.163).

Nadmerným pitím alkoholu sa človek stáva závislým. Alkoholik nie je však jedinou obeťou tejto drogy. Svojím nekontrolovateľným pitím a svojím správaním ohrozuje celú rodinu. Tých, ktorých najviac miluje, tým spôsobuje najviac utrpenia. Rodina je väčšou obeťou alkoholizmu, ako sám alkoholik. Láska dlhé roky víťazí nad bolesťou. Tak ako sám alkoholik nie je schopný sa vzdať alkoholu, rodina sa nevie vzdať alkoholika.

3.4 Charakteristiky a prejavy spoluzávislosti

Spoluzávislosť sa netýka len príbuzných závislých, nie len alkoholových závislostí. Jedná sa o akékoľvek trápenie, ktoré vzniká pri zameraní sa na potreby a správanie druhých ľudí. Je to porucha vlastniť, vyjadrovať a primerane prežívať svoj život, dbať o nejaké svoje dospelé potreby, priania a všeobecne je nasmerovaná k inému. Je najbežnejšou formou závislosti, ktorou ľudia trpia, ak sa zamerajú mimo seba do takej miery, že strácajú kontakt so svojím vnútrom, so svojimi myšlienkami, pocitmi, chcením, presvedčeniami, rozhodovaním, potrebami. Strácajú kontakt s vlastným dýchaním, s vlastným rytmom srdca (Vozárová, 2006).

Závislá osoba nie je schopná držať sa svojej obvyklej role v rodine a porušuje rovnováhu, a preto rodina teda nemá na výber a je nútená zmeniť role každého svojho člena, aby sa prispôsobili tej závislej osobe. Členovia rodiny len vytvárajú dojem fungujúcej rodiny, pričom celá rodina je chorá. Závislý člen sa stáva stredobodom rodiny, všetko funguje pre neho, nefunguje ako celok (Lacko, 2009).

V rodinách vznikajú mnohé problémy, každý člen rodiny trpí kvôli alkoholikovi. Ide tu o uzavretý vzťahový systém ľudí, ktorý sa dostal z rovnováhy. Veľmi často je alkoholikom muž a žena preberá úlohu druhotne závislého partnera. Vyhýba sa konfliktom, stará sa o muža, stráži rodinné tajomstvo - alkoholizmus partnera. Tak môže byť dominujúcou matkou, trpiacou hrdinkou a muž je dieťa, ktoré občas urobí cirkus a tyranizuje rodinu, ktoré však nemusí byť dospelé a necháva sa opatrovať. Niektoré rodinné problémy zahŕňajú finančné otázky, pocit viny, rozpaky, hnev - alkoholik môže byť extrémne požadovačný, partner a deti sú potom nahnevané a frustrované (Prevencia drogových závislostí - prevencia konzumácie alkoholu, 2010).

Spoluzávislosť sa prejavuje nízkym sebahodnotením - pocitom prázdnoty, hanbou, strachom, zlosťou, smútkom, strnulosťou, poruchou emócií - človek stráca kontakt so svojimi emóciami, vytvára ťažkosti vo vzťahoch k sebe samému a k druhým (Laskovská, 2007).

Reakcie rodiny na chorobu závislého sú: popieranie existencie problému, ochraňovanie, ľútosť - starosť o alkoholika, rozpaky, vyhýbanie sa príležitostiam, pri ktorých sa zvyčajne pije, posun vo vzťahu - dominancia, prebranie vedenia, uzavretie sa do seba, pocity viny, utkvelé myšlienky, neprestajné obavy, strach, klamanie, falošná nádej, sklamanie, eufória, zmätok, sexuálne problémy, hnev, letargia, zúfalstvo, sebaľútosť, výčitky svedomia, beznádej (Geringerová-Wotizová, 1987).

Podľa americkej odborníčky Anne Wilsonovej spoluzávislí nepokladajú samých seba za dôležitých, svoje poslanie vidia v tom, že sa obetujú závislému. Často sa pokúšajú zastierať pred inými jeho závislosť. Sú ochotní v prípade potreby podvádzať a klamať. Preberajú úlohu mučeníka (Schneiderová, Erb, 2003).

Fázy správania sa pri spoluzávislosti:

Prváfáza - Utajovanie - členovia rodiny robia všetko preto, aby sa závislosť partnera nedostala na verejnosť. Fľaše sa potajomky odstraňujú. Na dennom poriadku sú výhovorky, ktoré ospravedlňujú neprítomnosť pijúceho. Vysýchajú vzťahy a kontakty celej rodiny, aby „tento problém nikto nevidel.“

Druháfáza - Kontrola - partner sa snaží udržať pijanské správanie toho druhého pod

kontrolou. Snaží sa v živote alkoholika všetko skúmať a kontrolovať. Kontrolovanie môže viesť až tak ďaleko, že aj nepijúci partner sa pridá k postihnutému, pijú spoločne a aj druhý partner sa stáva závislým.

Tretia fáza - Odmietanie - nastáva po mnohých rokoch trápenia, utajovania a zbytočnej snahy udržať všetko pod kontrolou. Rodina sa zmieta v konfliktoch. Táto fáza je však pre postihnutého tou najlepšou. Je to určitá miera nátlaku k terapii. Je to štádium, keď je nádej, že čosi ešte možno zachrániť (Göhlert, Kühn, 2001).

Podľa Skálu (1988) je prvou fázou popieranie, v ktorej celá rodina ešte pred utajovaním popiera, že sa vyskytuje v rodine vôbec nejaký problém.

Vplyvy alkoholizmu na rodinu závisia od osobnosti alkoholika, štruktúry a tolerančnej pripravenosti (tolerancie) rodiny a tiež od fázy alkoholizmu. V počiatočnej fáze je často pozorovať, že znaky alkoholizmu rodinného príslušníka sa neberú na vedomie a dokonca aj napriek okatým faktom. Toto platí najmä vtedy, keď existujú silné väzby. Keď sa fakty už nedajú prehliadať, môže zostať postoj a správanie rodinných príslušníkov dlho ambivalentné. Sympatické a antipatické postoje často existujú zároveň, v tom istom čase a niekedy sa prudko menia - podľa aktuálneho správania sa alkoholika. Rodina nespokojne kritizuje, pokúša sa ale predovšetkým navonok zatajiť zlé správanie. Rodinní príslušníci sa tak stávajú „Ko-alkoholikmi“, teda osobami, ktoré cez svoje väčšinou nevedomé správanie alkoholizmus danej osoby udržiavajú, alebo ešte posilňujú. V kritickej fáze, v ktorej alkoholik stráca svoju autoritatívnu pozíciu, začína sa zmena rolí. Alkoholik už nie je v stave zastávať všetky rodinné funkcie, ktoré mal pred svojou „kariérou“ alkoholika. Tie začnú zastávať ostatní príslušníci. Ak kritická fáza postupuje ďalej, tak sa rodina emocionálne odvráti od alkoholika (Feuerlein, 2008).

Alkoholik sa stáva stredobodom pozornosti. Celá rodina sa zaoberá len jeho pitím a dôsledkami, ktoré závislý spôsobuje. Stará sa o človeka, ktorý si to vôbec nezaslúži. Nepijúci partner by sa mal práve v tomto krízovom období zaoberať viac deťmi, ako závislým. No robí presný opak. Deti sa posúvajú na posledné miesto. Rodina trpí všemožnými spôsobmi. Všetko prestáva fungovať a z členov rodiny sa stávajú jedinci, ktorí strácajú zdravý a šťastný život.

3.5 Deti alkoholikov

„Stretávame sa s možnosťou poškodenia plodu alkoholom, pokiaľ matka pila v priebehu oplodnenia a tehotenstva. Pitie alkoholu v tehotenstve vyvoláva rastové a iné chorobné vývojové zmeny v plode. Najčastejšie ide o FAS (fetálny alkoholový syndróm), ktorý sa vyznačuje nápadnou tvárou, nižšou pôrodnou hmotnosťou, poškodením mozgu, kostí, poruchou tvorby nechtov, poruchami srdca, ľadvín, pľúc a poruchou intelektu“ (Pavelová, 2006, s. 24).

„Deti pri alkoholizme rodičov sú často pod nátlakom. Neodvažujú sa priviesť si domov priateľa v obave, že by videli ich opitého rodiča a potom by o tom rozprávali v škole alebo doma“ (Göhlert, Kühn, 2001 s. 91).

„Deti alkoholikov veľmi trpia aj preto, že sa im iné deti posmievajú. Najťažšie to znášajú v období puberty. U chlapcov to vyvoláva určitý vzdor a akýsi obranný postoj, ktoré môže viesť k ospravedlňovaniu rodiča aj nevhodným spôsobom, napríklad bitkou. Inokedy to zas vedie k spriateleniu sa s inými deťmi, ktoré sú v podobnej situácii. Vyvíja sa aj určitý vzťah k alkoholu, čo ako sa zdá paradoxné. U dievčat to vyvoláva izolovanosť, vyhýbanie sa priateľstvu s chlapcami, zábave a nekonečne trpia. Sú však aj také, ktoré strácajú akékoľvek zábrany, správajú sa nápadne, akoby chceli prehlušiť všetko nepríjemné a ťaživé“ (Višňovský - Valentík, 1989 s.31).

U detí z rodín závislých rodičov sa už v detstve vyskytujú rôzne formy duševných porúch. Spôsobujú neschopnosť adaptovať sa medzi ostatné deti. V dôsledku narušenia rodinných vzťahov a posunu sociálnych rodičovských rolí je narušené pozitívne prijatie rodičovského vzoru, čo ohrozuje zdravé formovanie rodičovských postojov v dospelosti (Heller, Pecinovská a kol.1996).

„Alkoholizmus rodiča zastiera pohľad na dieťa, na jeho vývin. Dieťaťu zase nedáva šancu naučiť sa reagovať primerane v rôznych situáciách, ktoré ho v živote čakajú. Zdravý, harmonický vývoj osobnosti, vyrovnanosť tela a ducha, pokojný a šťastný život detí - to sú nerealistické požiadavky v prípade závislých rodičov. Jedného, či oboch. Pred týmto by sme nemali zatvárať oči a tváriť sa, že sa nič nedeje“ (Pavelová, 2006, s. 25). „Deti alkoholikov počujú a prežívajú hádky a problémy rodičov sami v izbe. Aj keď niekedy toho veľa nepočujú, napriek tomu cítia napätie, ktoré vládne medzi oboma rodičmi. Dospelý sa však správajú tak, akoby sa ani nič nestalo. To sú ďalšie pravidlá, ktoré fungujú v alkoholickej domácnosti. Deti sú niekedy viac ako len pozorovatelia, svedkovia rodinnej drámy alkoholizmu. Sú nútené sa na nej aj aktívne zúčastňovať. Musia sa učiť od závislých rodičov techniky na prežitie, aby mohol chorý systém v rodine fungovať. Deti zo závislej rodiny nemajú rodičov, na ktorých by sa mohli spoľahnúť, s ktorými by sa mohli porozprávať. Nedostávajú od nich žiadnu psychickú pomoc a to ani v situáciách, ktoré sa môžu dospievajúcim zdať životne dôležité. Učia sa tomu, že nemôžu vyjadriť to, čo cítia, učia sa nepočuť, nevidieť, nepovedať. Ak je malé dieťa opakovane veľa hodín samé, môže to vyvolať u neho hrôzu, zdesenie, paniku, dokonca smrteľný strach, aj keď z pohľadu rodičov nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Avšak dieťa to nevie a jeho emocionálny mozog tak reaguje, ako keby bol jeho život v ohrození. Deti alkoholikov preto často snívajú, snívajú o tom, aké by to bolo, keby mali inú rodinu, snívajú o tom, ako odídu z domova, ďaleko preč. Napriek tomu však milujú svojich rodičov a dúfajú, že príde deň, kedy jednoducho prestanú piť. Ak nastanú dni, keď ich rodič nepije, veria, že je pitiu naozaj koniec. Avšak tieto dni sa opäť vracajú a začína všetko znova (Lambrou, 2010, s. 129).

Detstvo detí alkoholikov nemožno považovať za šťastné a bezstarostné. Stretávajú sa s problémami, o ktorých sa niekomu z nás ani nesníva. Nespočetné množstvo záťažových situácií, ktoré musia prekonať, je neprimeraná ich veku. Prispôsobujú sa, obmedzujú sa, boja sa a čakajú. Nevedia na koho sa obrátiť, nevedia ako to vyriešiť. Detský svet plný hier a radosti je pre nich veľkou neznámou. Vlastný rodič im zobral to, čo patrí každému dieťaťu bez rozdielu, detský smiech, lásku rodičov a radosť zo života.

3.6 Dospelé deti alkoholikov

Dospelé deti alkoholikov zisťujú, že ich životy sú v dôsledku pretrvávajúcej silnej citovej naviazanosti na rodinu nezvládnuteľné. Uvedomujú si, že jazvy alkoholizmu im spôsobujú pretrvávajúcu bolesť - bolesť, ktorá ďalej ovplyvňuje ich vzťahy, ich sebavedomie a ich zmysel pre rodinný život. Ako ľudia vyrastajúci v rodinách alkoholikov verili, že jednoduchšie je nehovoriť, neveriť a necítiť a osvojiť si také spôsoby, ako sa s tým vyrovnať, ktoré sa neskôr ukázali ako nevhodné. Mnohí z nich cítia zmätok, majú o sebe nepravdivú predstavu a často cítia zúfalstvo. Cítia sa ako obeť alkoholika aj nealkoholika. Rastú s pocitom opustenosti a osamelosti. Snažia sa páčiť len iným a neuspokojovať seba, zatiaľ čo ich súrodenci sa pokúšajú zabudnúť na minulosť tak, že sa zavalia množstvom práce. Iní majú zase pocit, že vôbec nedospeli, že im zostali postoje z detstva (Alkoholizmus je choroba celej rodiny..., 1984, 1990).

Podľa Geringerovej-Woititzovej, autorky knihy „Dospelé deti alkoholikov“ (1997), musia deti závislých rodičov od alkoholu bojovať s množstvom problémov, ktoré priamo vyplývajú zo spolužitia so závislým rodičom. S postupom času však zistila, že zhodné alebo podobné znaky vykazujú deti rodičov s inými závislosťami (prípadne z inak dysfunkčných rodín). Reakcie človeka, ktorý má aspoň jedného z rodičov alkoholika, môžu byť zásadne odlišné od človeka, ktorý takúto skúsenosť nemal. Tieto závery, ktoré zhrnula do trinástich bodov, majú všeobecnú platnosť:

1. Dospelé deti alkoholikov iba tušia, aké správanie je normálne.

Musia premýšľať o tom, aké správanie by bolo v určitej situácii najvhodnejšie, aby skryli pred okolím, že vôbec nevedia, ako sa majú správať. Chýba im istota. Nevedia ako vyzerá život v normálnej rodine. To, čo iní považujú za šialené, bizarné, je pre deti alkoholikov normálne. Časť chaotického každodenného života bola naplnená fantazírovaním. Vytvorili si svet založený na „keby“. Nereálne fantazírovanie o tom, aký by bol život, keby rodič nepil, im pomáhalo prežiť.

2. Dospelým deťom alkoholikov robí problém dokončiť to, čo začnú.

Znamená to, že deti alkoholikov neustále odkladajú povinnosti a sú neschopní doviesť veci do konca. Príčina je v tom, že takto to bolo aj v minulosti. Nič sa nerobilo, nič sa nedokončilo. Bolo to len neustále sľubovanie.

3. Dospelé deti alkoholikov klamú i vtedy, keď povedať pravdu je rovnako ľahké.

„Klamanie je základom rodinného systému poznačeného alkoholom“ (Geringerová- Wotizová, 1987, s. 53). Pravda stratila zmysel. Dieťa sa naučí, že klamať je jednoduchšie a stane sa to preň zlozvykom, pretože pochopí, že hovoriť pravdu je nepríjemné a bolestivé. V dospelosti deti nemajú nad tým kontrolu, klamú automaticky.

4. Dospelé deti alkoholikov sú na seba veľmi prísne.

Predstava dokonalosti z detstva je nedosiahnuteľná. Vyhovieť rodičovi - alkoholikovi sa nikdy nedalo. Všetko, čo deti v detstve robili, nebolo nikdy dosť dobré. Preto v dospelosti sú na seba viac prísne, ako na iných ľudí. Správanie iných nevidia realisticky a všetky chyby, ktoré sa udejú, vždy berú na seba.

5. Dospelým deťom alkoholikov robí ťažkosti zabávať sa.

6. Dospelé deti alkoholikov sa berú veľmi vážne.

Nikdy nevideli a nepočuli svojich rodičov smiať sa a zabávať sa. Ich život bol plný vážnosti a hnevu. Zábava nemala v ich dome miesta. Dieťa bolo v nich dlho potlačené a až v dospelosti sa rozvinulo. Potrebujú sa stať dieťaťom, ktorým nikdy neboli.

7. Dospelé deti alkoholikov majú problém s intímnymi vzťahmi.

V dospelosti nevedia, ako existovať v zdravom intímnom vzťahu. Nikdy totiž žiaden zdravý vzťah nevideli. Majú strach z blízkosti a z toho, že ich partner opustí. Tak to bolo aj v detstve, vyrastali so strachom, že ich rodičia opustia. Boja sa milovať a byť milovaní. Boja sa, že skutočnú lásku vôbec nespoznajú a akáno, tak sa o ňu pripravia.

8. Dospelé deti alkoholikov prehnane reagujú na zmeny, nad ktorými nemajú kontrolu.

Deti alkoholikov nemali nikdy nič pod kontrolou. S faktom, že rodič pije a čo sa deje okolo nich sa museli nejako vyrovnať. Potrebovali získať nad všetkým kontrolu a zostalo to pre ne dôležité aj v dospelosti. Naučili sa veriť viac sebe, ako komukoľvek inému, pretože sa nemohli na nikoho spoľahnúť. Preto radi všetko kontrolujú a chýba im spontánnosť. Ich reakcie sú často prehnané.

9. Dospelé deti alkoholikov neustále vyhľadávajú pochvaly a súhlas okolia.

Dospelé deti alkoholikov majú nedostatok sebavedomia. Preto po pochvale a po povzbudení neustále túžia. Aj keď ich dostanú, ani tomu nemôžu uveriť. Neveria, že môžu byť za nejaký úspech zodpovední. Vyrastali v detstve s nedostatkom uznania.

10. Dospelé deti alkoholikov sa obyčajne cítia odlišne od svojho okolia.

Nenaučili sa v detstve, ako byť súčasťou skupiny. Stále sa zaoberali tým, čo sa deje doma, nedokázali sa uvoľniť. Izolovali sa. Tento pocit odlišnosti a izolácie im akoby prirástol. Je ťažké pre nich uveriť, že ľudia by ich mohli prijať jednoducho preto, akí sú a že si prijatie nemusia ničím zaslúžiť.

11. Dospelé deti alkoholikov sú buď prehnane zodpovedné, alebo úplne nezodpovedné. Nikdy nevideli rodinu, ako spolupracuje. Preto nevedia robiť iba časť práce, spolupracovať s inými a napokon spojiť výsledky práce. Buď robia všetko sami, alebo neurobia nič. Nič medzi tým neexistuje. Berú si na seba stále viac a viac práce, pretože nevedia odhadnúť svoje možnosti. Napokon sa úplne vyčerpajú.

12. Dospelé deti alkoholikov sú veľmi verné a oddané, a to i vtedy, keď to nie je na mieste.

Dieťa alkoholika zostáva často vo vzťahoch, ktoré by bolo lepšie zrušiť. Tak to bolo aj u nich doma. Ich rodina bola príkladom vernosti a oddanosti. Matka zostávala po boku pijúceho manžela, aj keď to bolo neznesiteľné. Preto deti nevedia, ako vyzerá dobrý vzťah, nevedia, že môže byť aj niečo lepšie. Zostávajú teda v tom, ktorý majú. Boja sa zmeny.

13. Dospelé deti alkoholikov sú impulzívne.

„Majú sklon strhnúť sa okamžitým nápadom bez toho, aby si ho poriadne premysleli a uvedomili si následky svojho správania. Takéto neuvážené konanie vedie k vnútornému zmätku, sebaodsudzovaniu a k strate kontroly nad vlastným okolím. Navyše ich stojí obrovské množstvo energie uviesť veci na pravú mieru“ (Geringerová- Woititzová, 1987, s.76).

Dospelé deti alkoholikov sa nemusia zdať navonok ostatným ako obete. Väčšina z nich má ukončené dobré vzdelanie, dobrú prácu a svoju rodinu. Majú problémy ako ostatní a neodlišujú sa od nich. Nešťastie dospelých detí alkoholikov je skryté, utajené. Opakovane sa im vynárajú nepríjemné spomienky ako zápach opitého, hádky, bitky, rozchody, panika, samota. Chcú zabudnúť a preto odchádzajú od svojich rodičov preč tak rýchlo, ako je to len možné s cieľom vybudovať si svoj domov, chcú si niekoho nájsť komu budú dôverovať, chcú milovať a byť milovaní. Chcú si nájsť nový domov, v ktorom nebudú problémy rodičov. Snažia sa o dokonalú domácnosť, snažia sa o blízkosť. Hľadajú niečo zvláštne, no stále nachádzajú rovnaké rodinné situácie ako v detstve. Chcú žiť normálne a šťastne, no stále vybočujú z normality. Ich problémy vo vzťahoch však závisia od toho, ako silno boli zranené ich city, koľko lásky a pomoci im dali rodičia, kedy boli nútení prevziať zodpovednosť za celú rodinu a nakoľko boli svedkami a priamymi účastníkmi psychického a fyzického násilia. Nadmerný stres, ktorí prežívali celé roky, spôsobuje u nich choroby ako sú bolesti žalúdka, migrény, stres, astma a kožné choroby (Lambrou, 2010).

Tak ako ostatné deti, tak aj deti alkoholikov na svoje skúsenosti a zážitky nezabúdajú. Túžia po novom domove a túžia po tom, čo v detstve nemali. Nedarí sa im zabudnúť, pretože bolesť, ktorú im spôsobili rodičia, je ako jazva, ktorá nikdy nezmizne. V dospelosti nedokážu žiť tak šťastne, ako si to vždy predstavovali. Situácie z detstva sa stále opakujú a oni nevedia prečo. Napriek snahe a úsiliu sa odkláňajú od normálu. Na prvý pohľad sú dospelé deti alkoholikov také, ako ostatní dospelí, no odlišujú sa skrytým smútkom a bolesťou - jazvou, ktorú nikto nevidí.

3.7 Liečba kodependencie a uzdravenie

„Niekde vo vašom vnútri existujú prázdne miesta a miesta plné bolesti. Túto prázdnotu a bolesť nevylieči žiaden terapeut, musíte sa s ňou vyrovnať sami. Musíte si sami nájsť vhodný spôsob, ako to spraviť a určiť čas, ktorý je na to vhodný“ (Geringerová- Woititzová, 1997 s.151).

V roku 1935 vzniklo v Spojených štátoch spoločenstvo Anonymných alkoholikov. Tým, že sa alkoholici spoločne stretávali a vzájomne si pomáhali, zistili, že sa môžu zo svojho alkoholizmu zotaviť. Po čase sa muži a ženy, ktorí boli s alkoholikmi zosobášení alebo mali rodičov, deti, či súrodencov, ktorí boli alkoholikmi, dozvedeli, že alkoholizmus ovplyvnil aj ich. Kým alkoholik bol posadnutý pitím, členovia jeho rodiny sa stali posadnutí tým, ako môžu jeho pitie zastaviť, alebo ho kontrolovať. Skupiny rodinných príslušníkov alkoholikov začali narastať. Bolo potrebné vytvoriť neziskovú organizáciu, ktorá by prevzala starostlivosť o všetky aktivity súvisiace s týmito skupinami. Do roku 1954 vznikala približne každé tri dni jedna nová skupina a do tohto obdobia sa datuje aj vznik oficiálnej organizácie - Rodinné skupiny Al-Anon. Prvá skupina Al-Anon na Slovensku vznikla v Bratislave v roku 1995. V priebehu minulých rokov bolo založených niekoľko nových skupín a v súčasnosti sa každý týždeň konajú stretnutia v niekoľkých mestách (Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Levoča, Lučenec, Poprad, Ružomberok, Trenčín, Zvolen, Zlaté Moravce) (Al-Anon na Slovensku, 2010).

Rodinné skupiny Al-Anon ponúkajú pomoc každému, koho sa dotýka problém alkoholizmu u priateľa alebo príbuzného. Členmi Al-Anonu sú manželky a manželia, matky a otcovia, dcéry a synovia, milenci a priatelia alkoholika. Je určený pre ľudí s problémom, ktorý chcú riešiť tým, že sa o svoje skúsenosti, silu a nádej podelia s inými. Čím je skupina rôznorodejšia, tým je príležitosť podeliť sa o zotavovanie väčšia. Bez ohľadu na to, aký vzťah nás viaže s alkoholikom, Al-Anon je miestom, kde môžeme hovoriť, starať sa a rásť. Al-Anon pomáha riešiť pocity hnevu, viny a popierania. Vďaka uplatňovaniu programu Al-Anonu začínajú deti alkoholikov meniť také postoje a správanie, ktoré už nevedú k prospešnému a produktívnemu spôsobu života. Nový pohľad, ktorý získajú, keď sa budú deliť o svoje skúsenosti a nádej s inými, zlepší ich súčasné vzťahy. Každá oblasť ich života bude poznačená túžbou po zlepšení (Alkoholizmus je choroba celej rodiny... 1984, 1990).

„Úzdrava spočíva v sebaobjavovaní a postupnom raste osobnosti človeka. Vyžaduje si aktívnu spoluprácu pacienta, žiada si prítomnosť spolucítiacich, „bezpečných“ a podporujúcich ľudí. V liečebnom procese je dôležité naučiť sa identifikovať svoje fyzické, mentálne, emocionálne a duchovné potreby. V prvom kroku spoločenstva anonymných kodependentov sa hovorí o nevyhnutnosti priznania si vlastnej bezmocnosti nad druhými. Aby mohli liečiť svoje trápenie a dysfunkcie z kodependencie, musia si najprv uvedomiť svoju bezmocnosť nad druhými, bezmocnosť vo vzťahu k ich názorom, myšlienkam, pocitom, rozhodnutiam, voľbám a správaniu. Súčasne ale objavujú, že majú moc nad samým sebou, nad svojimi názormi, myšlienkami, pocitmi, rozhodnutiami, voľbami a správaním. Začínajú nadobúdať svoju osobnú silu procesom narastajúceho uvedomovania a prijímania zodpovednosti za svoje blaho a fungovanie“ (Laskovská, 2007, s.165).

Liečebné procesy pomáhajú spoluzávislým uvedomiť si, že majú svoj život vo vlastných rukách. Budujú ich vlastnú samostatnosť a nezávislosť. Naučia ich správne odhadovať dôsledky svojho správania a tak zlepšovať ich osobné vzťahy. Pomocou liečby získajú silu, ktorú môžu využiť vo svoj prospech.

[...]

Details

Pages
116
Year
2011
ISBN (eBook)
9783656221494
ISBN (Book)
9783656222309
File size
999 KB
Language
Slovakian
Catalog Number
v195808
Institution / College
Constantine the Philosopher University (UKF) – Katedra sociálnej práce a sociálnych vied
Grade
Tags
CO-Abhängigkeit und die Kinder von Alkoholikern (Individuálne prejavy spoluzávislosti detí závislych rodičov od alkoholu)

Author

Share

Previous

Title: Individuálne prejavy spoluzávislosti detí závislých rodičov od alkoholu